fbpx

Centralizácia a Decentralizácia

Ako zabezpečiť, aby krajina prosperovala a aby boli v dostatočnej miere naplnené potreby obyvateľov krajiny? Je lepšie kompetencie a financie delegovať, alebo riadiť štát výhradne centrálne?

V kontexte s vyššie uvedenými otázkami budem uvažovať o výhodách, resp. nevýhodách decentralizácie  štátnej správy v porovnaní s centralizáciou štátnej správy. Obe formy, dokážu štát pri správnom nastavení obohatiť, rozvinúť aj degradovať.

Efektívne prerozdeľovanie kompetencií a zabezpečovanie verejného blaha a stability, sú významné úlohy štátu. Štát sa snaží prerozdeliť kompetencie a finančné prostriedky tak, aby boli potreby obyvateľstva zabezpečené v čo najväčšej miere. Efektívnym rozpočtovaním príjmov a výdavkov a zachovaním vyrovnaného hospodárenia krajiny je tento cieľ naplniteľný.

 

1. Centralizácia

 

 

Centralizácia predstavuje takú metódu riadenia, kde sú manažérske aj prerozdeľovacie právomoci vložené do rúk vrcholnému vedeniu, v našom prípade, štátu.

Pri centralizácií, v súvislosti s verejným rozpočtom, rozhoduje o celom procese rozpočtovania centrálna vláda samotná, alebo centrálna vláda v spolupráci s miestnymi orgánmi štátnej správy, ktoré môžu vykonávať štátnu moc len tam, kde by si to centrálna vláda želala. Znamená to, že:

„Centralizácia umožňuje na jednej strane jednotné rozhodovanie “z centra”, na druhej strane obmedzuje autonómiu organizačných útvarov a môže znižovať flexibilitu rozhodovania.“[1]

Čo môžeme vnímať pod pojmom „znížená flexibilita rozhodovania?“ Ak by bola v Štáte centralizovaná forma riadenia, na správe vecí verejných by sa nezúčastňoval nikto iný.  Rozhodujúca by bola verejná voľba.

„Verejná voľba je proces, v ktorom sa individuálne preferencie spájajú do kolektívneho rozhodovania (kolektívna voľba obsahuje zásadnú nedeliteľnosť, kde pre každý jednotlivý problém môže byť len jedno riešenie – schváliť možno len jeden štátny rozpočet, jedno znenie zákona atď.)“[2]

Ak by teda o celom procese prerozdeľovania finančných prostriedkov rozhodovala jedine centrálna vláda, mohli by byť nenaplnené požiadavky práve tých voličov, ktorí nesúhlasili so zvolením súčasnej vlády a preferovali inú politickú stranu, napríklad kvôli inej stratégií prerozdeľovania Štátneho rozpočtu. Ak však hovoríme o jednotnej verejnej voľbe, ako menšina vo väčšine, nemajú inú možnosť, ako akceptovať rozhodnutie ústredného orgánu, čím môžu zostať ich potreby nenaplnené.

Pojem „znížená flexibilita rozhodovania“ môžeme poňať aj v súvislosti s globálnou neznalosťou obyvateľstva. Za účelom naplnenia potrieb je nevyhnutné poznať potreby občana. Tie sa môžu líšiť na jednotlivých územiach krajiny, nakoľko existujú obce a mestá s rôznym zložením obyvateľstva a s rôznymi preferenciami obyvateľstva. Pri centralizácií neexistujú miestni alebo regionálni reprezentanti, ktorých by si mohlo obyvateľstvo zvoliť, lebo zastávajú podobné názory ako obyvateľstvo samotné. Existujú len takí reprezentanti, ktorých uzná štát ako vyhovujúcich v súvislosti s vlastnou stratégiou.

 

2. Decentralizácia

 

 

Decentralizácia je charakteristickou črtou pre demokraciu. Predstavuje opak centralizácie, čo znamená prerozdeľovanie kompetencií a časť rozhodovania na nižšie vládne úrovne. Funguje na princípe subsidiarity.

„Ak nie je dovolené odobrať jednotlivcovi to, čo môže vykonávať vlastnými silami a vlastným úsilím a prideliť to spoločnosti, tak je nespravodlivé preniesť na vyššiu spoločnosť to, čo môžu vykonávať nižšie spoločenstvá.“[3]

Subsidiarita teda znamená, že to, čo dokáže urobiť nižší celok by nemalo byť pridelené vyššiemu celku. Centrálne by sa mali teda spravovať len také záležitosti, ktoré presahujú možnosti, kompetencie a finančné možnosti nižších vládnych úrovní.

Decentralizácia je flexibilnejšia ako centralizácia a to z toho dôvodu, že umožňuje ľuďom zvoliť si také zastúpenie, ktoré rozumie ich potrebám na lokálnej úrovni a dokáže vykonávať také opatrenia, ktoré prinášajú značný osoh hlavne skupine obyvateľov žijúcich na určitom území. Cesty, chodníky, sociálne zariadenia, parky, školy atď. sú špecifické v každej obci, v každom okrese a v každom kraji. Priority občanov v týchto územiach závisia od počtu občanov, od záujmov, od vekového zloženia, zaľudnenia a mnohých iných faktorov, preto by bolo veľmi náročné, aby sa centrálne tieto potreby zisťovali, evidovali a zároveň napĺňali.

Proces decentralizácie by mal byť v prvom rade užitočný. Zástupcovia volení na lokálnej úrovni disponujú väčším množstvom informácií priamo od občanov, dokážu riešiť požiadavky promptne, efektívne a zostaviť rýchle riešenia. Nakoľko disponujú kompetenciami, prispieva to k zníženiu byrokracie a k eliminácií zdĺhavého schvaľovacieho procesu pri nekomplexných, ba priam jednoduchých požiadavkách.

Vďaka väčšiemu prehľadu, dokáže byť rozpočet zostavovaný efektívnejšie. K príslušným výdavkom môžu byť rýchlejšie navrhnuté riešenia k nájdeniu dostatočných zdrojov na ich zafinancovanie. Tiež je jednoduchšie udržiavať vyrovnaný rozpočet vďaka väčšiemu prehľadu o požiadavkách a finančnom stave samosprávy. Finančné zdroje sa musia prerozdeliť tak, aby naplnili majoritné potreby občanov zo strednodobého hľadiska.

Decentralizácia nie je statický jav. Je možné ju neustále vylepšovať, ideálne delegovať na nižšie celky čo najviac kompetencií, avšak s narastajúcimi kompetenciami by sa mal priamo úmerne zvyšovať prílev finančných zdrojov na zafinancovanie týchto kompetencií.

 

3. Centralizácia verzus decentralizácia

 

Úlohou štátu je definovať, realizovať a uplatňovať legalitu v používaní verejnej moci (výkonnej, zákonodarnej a v súdnictve), získavať, umiestňovať a alokovať verejné finančné zdroje a koordinovať a kontrolovať poskytovanie civilných a vojenských služieb obyvateľstvu. Pri takomto veľkom rozsahu kompetencií a povinností môže bohužiaľ veľmi jednoducho dôjsť k zneužitiu štátneho aparátu. Decentralizáciou sa deleguje časť kompetencií na nižšie celky, čím sa moc vládneho aparátu zníži. Je ťažké súdiť, či je to správne, alebo nesprávne. Záleží na mentalite obyvateľstva, na histórií, zaužívaných pravidlách a na kompetentnosti vlády. Centrálne riadený štát v rukách „dobrého diktátora“, môže mať výborné hospodárske výsledky a dobrý blahobyt obyvateľstva, rovnako, ako decentralizovaný štát s pokročilým stupňom decentralizácie, s dostatočne definovanými kompetenciami pre vyššie aj nižšie vládne úrovne a so správne prerozdeleným rozpočtom.

Záleží tiež na stupni rozvinutosti štátu, administratívnych procesoch, množstve odborníkov a stupni byrokracie. Pre štát, ktorý má vysoký stupeň byrokracie, prípadne neuspokojuje dostatočne obyvateľstvo lebo má nedostatočné zdroje informácií, môže byť decentralizácia východiskom od možných vzbúr, prípadne cestou k efektívnemu ekonomickému rastu prostredníctvom budovania prosperity a kvality života lokálne. Avšak centralizácia zostane stále súčasťou decentralizovaného štátu.

„Centralizácia organizácie nesmie byť ani veľmi veľká, ale ani nedostatočná. Predpokladom efektívneho fungovania organizácie a dosahovania vysokých výrobno-ekonomických ukazovateľov je zabezpečenie optimálnej deľby rozhodovacej právomoci, t. j. optimálnej kombinácie jej centralizácie a decentralizácie.“[4]

Pre štát, v ktorom je centralizovaná forma vlády zaužívaná, by mohlo byť zavedenie decentralizácie úpadkom. Ak má takýto štát prehľad o potrebách obyvateľstva a dokáže v správny čas prenášať kompetencie na miestne orgány štátnej správy, disponuje mocou meniť za rýchly čas mnoho skutočností. Nakoľko prideľuje kompetencie dočasne, sú jasne definované a zodpovedajú cieľom štátu. Takýmto spôsobom, dokáže štát udržiavať rovnaké podmienky pre celé obyvateľstvo a kvalita života sa nelíši, pri správnych nastaveniach, v žiadnej oblasti krajiny. Finančné prostriedky plynú do takého sektora, ktorý môže čo najviac zvýšiť hospodársky status krajiny, prípadne do takého sektora, ktorý zaostáva za ostatnými. Zároveň ak je zabezpečené dostatočné množstvo kompetentných ľudí vo vláde, ktorí majú jasne prerozdelené sektory, ktorým sa venujú, môže centrálna forma vlády výrazne napredovať po mnohých stránkach pred decentralizovanou formou.

Avšak vždy budú existovať jednotlivci, ktorým nebude vyhovovať vláda, ak nie je v ich mentalite poslúchať, prípadne ak nežijú v ortodoxnom zriadení, alebo v zriadení, v ktorom sa autorita vynucuje strachom. Práve preto je decentralizácia základný pilier demokracie. Predstavuje slobodu voľby, v našom prípade slobodu voľby zástupcu, ktorí najlepšie dokáže hájiť potreby občana.

Pár slov na záver…

Centralizovaná aj decentralizovaná forma vlády má špecifiká, ktoré môžu krajinu posunúť vpred, ale aj stiahnuť vzad. Centralizácia bude vždy súčasťou decentralizovaného štátu, nakoľko musí existovať nejaká centralizácia právomocí, ktoré rozhodujú o decentralizácií rozhodovania. Centralizácia nesmie byť príliš veľká, ale nemôžu byť všetky úlohy delegované.

Správnym delegovaním, jasným znením kompetencií nižších celkov a dostatočným pridelením finančných prostriedkov k naplneniu týchto kompetencií, dokáže krajina prosperovať vďaka lokálnemu rozvoju.

Pri dlhodobo centralizovaných štátoch, ktoré dlhodobo a úspešne dokážu rozvíjať krajinu a zabezpečovať verejné blaho obyvateľstva, pričom obyvateľstvo je presvedčené o správnosti rozhodovania štátu, by mohla decentralizácia znamenať krok vzad, alebo by trvalo veľmi dlho, kým by sa vybudovala kvalitná rozvinutá forma decentralizácie.

Zdroje

[1] https://managementmania.com/sk/centralizacia

[2] LYSÝ J. a kolektív. 2000. Ekonómia: Všeobecná ekonomická teória. Bratislava : IURA EDITION, 2000. s 73. ISBN 80-88751-81-4

[3] Pius XI. Encyklika Quadragesimo anno

[4] https://www.euroekonom.sk/download2/manazment/Centralizacia-a-decentralizacia.pdf

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Scroll to Top

sporte si a zarábajte

Založte si sporenie do fondov

Chcete sporenie, ktoré bude mať dobrý úrok?

Rada vám vysvetlím, prečo je sporenie do fondov to najlepšie, čo môžete urobiť.

Potrebujete zabezpečiť seba, svoju rodinu alebo majetok?

navrhnem vám poistenie

Nevyhadzujte peniaze na zbytočné pripoistenia.

Navrhnem vám poistku, ktorá bude kryť tie najväčšie riziká súvisiace s predmetom poistenia. 

Rozmýšľate, z čoho budete žiť na dôchdku?

Založte si dôchodkové sporenie

Chcete mať II. alebo III. pilier?

Rada vám poradím, akú dôchodkovú správcovskú spoločnosť si vybrať a vypočítam vám výšku vášho budúceho dôchodku bez sporenia a so sorením.

Chcete na svojich peniazoch zarábať?

Začnite investovať

Vyberte si investíciu

Rada vám poradím alebo vám sprostredkujem predaj cenných papierov komerčných aj privátnych emisií.

Novostavby na dosah

Odoberajte novinky

Budete vedieť o výstavbe nových bytov medzi prvými.

Uvažujete nad novým bývaním či refinancom?

Zistite aká vám vyjde hypotéka

Chceli by ste výhodnú úrokovú sadzbu a rozumnú splátku?

Neváhajte mi napísať, všetko vyriešim za vás.

Potrebujete pomôcť s financiami?

Vytvorte si finančný plán

Máte pocit, že vám peniaze utekajú pomedzi prsty?

Napíšte mi, čo chcete dosiahnuť  a potrebujete na to financie. Spolu sa tam čoskoro dostaneme. 

Nájdem vám nehnuteľnosť podľa vašich predstáv

Napíšte mi, ako má vaša nehnuteľnosť vyzerať. Obratom vás informujem o možnostiach. Zároveň odo mňa získate pravidelný update s novinkami na trhu nehnuteľností.

predám vašu nehnuteľnosť na vlastné náklady. Šetrite si vaše nervy a peňaženky.

Po vyplnení formuláru  sa vám obratom ozvem, poviete mi vašu predstavu a dohodneme sa na nasledovnom postupe.

Vyberte si z ponuky rezidenčných developérskych projektov

Po odoslaní formuláru vás budem kontaktovať ohľadom dostupných nehnuteľností.